ELTIF 2.0: Európske retailové alternatívne investičné fondy

ELTIF

slovenskom právnom prostredí sú medzi alternatívnymi investičnými fondami určenými pre retailových (t. j. neprofesionálnych) klientov najpopulárnejšie verejný špeciálny fond nehnuteľností a verejný špeciálny fond cenných papierov. Tieto typy fondov však majú prísne vymedzenú investičnú politiku, ktorá výrazne limituje kreativitu a diverzitu pri zložení ich portfólia. Alternatívou pre retailových klientov z pohľadu väčšej variability portfólia môžu byť špeciálne fondy kvalifikovaných investorov, kde je však minimálna investícia 50 000 Eur, alebo aj európsky fond rizikového kapitálu (tzv. EuVECA), ktorý sme v roku 2021 zakladali ako prví v Strednej Európe a ktorý je z hľadiska regulácie a administratívy komerčne prijateľnejší ako fond kvalifikovaných investorov. Unikátnosť európskych dlhodobých investičných fondov (tzv. ELTFIF), ktorých právna úprava prešla v marci 2023 zásadnou zmenou, spočíva v tom, že ich je možné distribuovať retailovým investorom v celej EÚ, nebudú stanovovať hranicu pre minimálnu investíciu a budú umožňovať kombinovať v rámci svojho portfólia také investície, ako napríklad nehnuteľnosti, zelené dlhopisy, alebo dokonca aj netradičnejšie aktíva ako duševné vlastníctvo, lietadlá či plavidlá.

Dňa 15.3.2023 bolo Európskym parlamentom schválené Nariadenie č. 2023/606[1] („Nariadenie ELTIF 2.0“), ktoré predstavuje rozsiahlu úpravu Nariadenia č. 2015/760[2] („Nariadenie ELTIF“) zakladajúceho právnu úpravu pre tzv. európske dlhodobé investičné fondy („ELTIF“). Ku dňu tohto článku je v registri Európskeho orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“) zapísaných len 90 ELTIF fondov[3] s domovským členským štátom v Luxembursku, Francúzsku, Taliansku alebo Španielsku. Zároveň, podľa registra žiaden z týchto investičných fondov nie je distribuovaný na území Slovenska (napr. v Českej republike je podľa registra distribuovaných 6 ELTIF fondov). Práve v dôsledku relatívneho neúspechu v segmente ELTIF bolo prijaté Nariadenie ELTIF 2.0, ktorého účelom je predovšetkým zatraktívniť tieto alternatívne investičné fondy, a to aj rozšírením ich investičnej politiky a odstránením limitov pre vstup retailových investorov.

 

Všeobecná charakteristika ELTIF a ich distribúcia

Účelom prijatia právnej úpravy zriaďujúcej inštitút ELTIF bolo poskytnúť financovanie pre „reálne“ hospodárstvo Únie, a to pre rôzne projekty infraštruktúry, pre nekótované spoločnosti alebo kótované malé a stredné podniky (MSP), ktoré emitujú nástroje vlastného kapitálu alebo dlhové nástroje, pre ktoré neexistuje ľahko identifikovateľný kupujúci[4]. ELTIF boli Nariadením ELTIF koncipované ako fondy uzavretého typu s menej likvidnými aktívami slúžiace na dlhodobú investíciu (počas životného cyklu príslušného ELTIF).

Označenie ELTIF môžu používať len alternatívne investičné fondy, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s Nariadením ELTIF. O povolenie môžu požiadať len tzv. licencovaní správcovia alternatívnych investičných fondov[5], teda vytváranie a spravovanie ELTIF nie je tak široko prístupné ako v prípade ostatných európskych investičných fondov, EuVECA alebo EuSEF. Príslušným orgánom pre udelenie povolenia je Národná banka Slovenska, ktorá musí rozhodnúť do dvoch mesiacov odo dňa predloženia úplnej žiadosti o povolenie.

ELTIF je možné distribuovať v rámci EÚ. V zmysle Nariadenia ELTIF správca ELTIF môže uvádzať na trh podielové listy alebo akcie spravovaného ELTIF pre profesionálnych, ale aj retailových investorov v iných členských štátoch, a to na základe oznámenia regulátorovi vo svojom domovskom členskom štáte. Zatiaľ čo AIFMD[6] upravuje európsky pas len pre distribúciu alternatívnych investičných fondov pre profesionálnych investorov, v prípade ELTIF je tento režim rozšírený aj na retailových investorov.

 

Investičná politika

ELTIF môže investovať výlučne do (i) tzv. oprávnených investičných aktív alebo (ii) aktív prípustných pre investovanie pre PKIPCP[7] v zmysle článku 50 smernice č. 2009/65/ES[8].

V zmysle Nariadenia ELTIF 2.0 sú oprávnenými investičnými aktívami predovšetkým nasledovné kategórie aktív:

  1. nástroje vlastného kapitálu (napr. akcie) alebo nástroje kvázi vlastného kapitálu emitované tzv. kvalifikovaným portfóliovým podnikom („KPP“), pričom KPP sú (s určitými výnimkami): (i) podniky, ktoré nie sú finančnými podnikmi, (ii) nekótované spoločností alebo kótované spoločnosti s trhovou kapitalizáciou najviac 1,5 miliardy Eur, alebo (iii) podniky usadené v EÚ alebo v niektorých tretích krajinách.
  2. dlhové nástroje emitované KPP;
  3. úvery poskytnuté ELTIF v prospech KPP, ktorých splatnosť nepresahuje životnosť ELTIF;
  4. za stanovených podmienok aj podielové listy alebo akcie jedného alebo viacerých iných ELTIF, EuVECA, EuSEF, PKIPCP a AIF z EÚ spravovaných správcami AIF z EÚ;
  5. tzv. „reálne aktíva“, ktoré Nariadenie ELTIF 2.0 definuje ako „aktívum, ktoré má na základe svojej podstaty a vlastností vnútornú hodnotu“. V zmysle recitálov tohto nariadenia pôjde o aktíva zahŕňajúce nehnuteľný majetok, ako napríklad komunikačnú, environmentálnu, energetickú alebo dopravnú infraštruktúru, sociálnu infraštruktúru vrátane domovov dôchodcov alebo nemocníc, ako aj infraštruktúru pre vzdelávacie a zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnej podpory alebo priemyselné zariadenia a ďalšie aktíva vrátane duševného vlastníctva, plavidiel, vybavenia, strojových zariadení, lietadiel alebo železničných vozidiel. Oprávnené investície do reálnych aktív by mali zahŕňať aj investície do práv na vodu, lesy, výstavbu a nerastné suroviny;
  6. zelené dlhopisy emitované KPP

(ďalej len „Oprávnené investičné aktíva“).

Recitály Nariadenia ELTIF 2.0 uvádzajú aj čo sa nemá považovať za Oprávnené investičné aktíva, a to konkrétne umelecké diela, rukopisy, zásoby vína, šperky alebo iné aktíva, ktoré samy osebe nepredstavujú dlhodobé investície do reálnej ekonomiky.

V súčasnosti musí ELTIF investovať aspoň 70 % svojho kapitálu do Oprávnených investičných aktív, ale Nariadenie ELTIF 2.0 tento limit znížilo len na 55 %. Berúc do úvahy veľmi širokú definíciu Oprávnených investičných aktív, vytvára takto nastavený investičný limit relatívne širokú voľnosť pri realizácii investičnej politiky.

 

Retailoví investori

Aktuálny právny stav vyžaduje, aby sa pri distribúcii podielových listov alebo akcií ELTIF retailovým investorom mimo iného (i) poskytovalo primerané investičné poradenstvo, a (ii) ak hodnota portfólia finančných nástrojov potenciálneho retailového investora nepresahuje 500 000 EUR, správca ELTIF je povinný zabezpečiť, aby tento potenciálny retailový investor neinvestoval do ELTIF celkovú sumu presahujúcu 10 % svojej hodnoty portfólia finančných nástrojov a aby počiatočná minimálna výška investície do jedného alebo viacerých ELTIF bola minimálne 10 000 EUR.

Nariadenie ELTIF 2.0 tieto podmienky podstatne zjednodušuje, keďže odstraňuje jednak limit pre minimálnu investíciu vo výške 10 000 Eur, ale aj požiadavku 10 % hodnoty portfólia finančných nástrojov retailového investora. Podielové listy alebo akcie ELTIF budú môcť byť distribuované retailovému investorovi len, ak sa vykoná posúdenie vhodnosti v súlade so smernicou MiFID II[9]. Retailový investor bude môcť vykonať investíciu, aj keď ELTIF nebude preňho na základe vykonaného posúdenia vhodnosti považovaný za vhodný, pričom v takom prípade bude musieť výslovne súhlasiť s tým, že rozumie rizikám investovania do ELTIF.

 

Životnosť investície do ELTIF

Ako uvádzame vyššie, ELTIF sú koncipované predovšetkým ako uzavreté investičné fondy. Tzn., že investorom sa neumožňuje požiadať o redemáciu svojich podielových listov alebo akcií pred ukončením životnosti ELTIF, čo je konkrétny dátum stanovený v štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch ELTIF.

Zároveň však právna úprava umožňuje, aby ELTIF pripustil vo svojom štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch možnosť redemácie aj pred ukončením životnosti ELTIF, a to za splnenia pevne stanovených podmienok reflektujúcich najmä riadenie rizika likvidity investičného fondu. 

 

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie Nariadenia ELTIF 2.0

Nariadenie ELTIF 2.0 nadobudlo účinnosť 9.4.2023. Uplatňovať sa bude v Európskej únii od 10.1.2024.

Zdroje

[1] Nariadenie č. 2023/606, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/760, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa investičných politík a podmienok výkonu činnosti európskych dlhodobých investičných fondov a rozsahu oprávnených investičných aktív, požiadavky na zloženie a diverzifikáciu portfólia a vypožičiavanie hotovosti a iné pravidlá fondov

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch

[3] Register je k dispozícii tu: https://view.officeapps.live.com/op/view.aspx?src=https%3A%2F%2Fwww.esma.europa.eu%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Flibrary%2Fesma34-46-101_esma_register_eltif_art33.xlsx&wdOrigin=BROWSELINK

[4] Recitál 1 Nariadenia ELTIF

[5] Správcovia s povolením podľa AIFMD smernice, resp. podľa § 28a Zákona o kolektívnom investovaní

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z  8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010

[7] Podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov alebo tzv. UCITS fondy;

[8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)

[9] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ

 

 Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.


KONTAKT

Potrebujete pomôcť alebo poradiť?

Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk

Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk

Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk

POZÝVAME VÁS NA UNIKÁTNU KONFERENCIU