Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK

Okrem týchto orgánov, švarc systém kontrolujú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia ako aj správcovia dane.  

Inšpektoráty práce v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu dokonca vytvorili špecializované útvary „Kobra“. Ich výlučnou úlohou je kontrola, či na pracoviskách nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu alebo k nelegálnemu výkonu práce. 

Podnikateľ, pre ktorého je nelegálna práca vykonávaná, môže byť postihnutý relatívne prísne.  Inšpektorát práce totiž môže uložiť pokutu až do výšky 200 000 EUR (minimálne 2.000 EUR). Dokonca za nelegálnu prácu môže byť postihnutá fyzická osoba vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu, pri čom tá ručí v danom prípade celým svojim majetkom. 

Pokuta môže byť uložená aj samotnému faktickému zamestnancovi. 

Ak sa zamestnávateľ dopustí opakovane porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, považuje sa to za osobitne závažné porušenie, ktoré vedie k zrušeniu jeho živnostenského oprávnenia.  

Ak by k zrušeniu živnostenského oprávnenia neprišlo, zamestnávateľ bude sankcionovaný, a to tak, že mu počas nasledujúcich troch rokov nemôžu byť udelené dotácie, pomoci a podpory od štátu alebo eurofondov a nemôže sa zúčastňovať verejného obstarávania. Ďalšou sankciou je zápis v centrálnom verejne prístupnom zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.

V tomto článku sa vo všeobecnosti venujeme iba kontrolám vykonávaným podľa zákona č.  82/2005 Z.z.. Detailnejšie informácie k týmto kontrolám vrátane výšky pokút, aktuálnej praxi, súdnym konaniam ako aj ku kontrolám vykonávaných správcami dane sa dozviete až v online školení „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?.

Najvyšší súd k otázke švarcsystému 

Nižšie uvádzame niektoré zaujímavé rozhodnutia slovenských a českých súdov v otázke švarcsystému. 

V jednom rozhodnutí súd riešil otázku, či fyzická osoba v pozícii riaditeľa stávkovej kancelárie môže vykonávať túto činnosť na základe mandátnej zmluvy alebo ide o zastretý pracovnoprávny vzťah. 

Pri kontrole bol zistený nasledovný skutkový stav. Spoločnosť prevádzkujúca sieť stávkových kancelárii zamestnala na základe mandátnej zmluvy riaditeľa stávkovej kancelárie. Výkon činností bol rozmanitý, nakoľko išlo o založenie novej prevádzky, teda o zabezpečenie priestorov a personálneho obsadenia stávkovej kancelárie, neskôr po zriadení udeľoval zamestnancom napomenutia, krátil mzdy, schvaľoval žiadosti o dovolenku a navrhoval vyplácanie 13. platov. Za výkon týchto činností bol mesačne odmeňovaný na základe spracovanej dochádzky. 

Predmetom mandátnej zmluvy je zriadenie určitej obchodnej záležitosti, ale v tomto prípade išlo o plnenie náhodných úloh podľa pokynov a príkazov zamestnávateľa s prevyšujúcim pracovnoprávnym charakterom. Súd vo svojom odôvodnení odkazoval  na štandardné výkladové pravidlo obchodných zmlúv. Základným kritériom pre vyhodnotenie skutočného obsahu zmluvného vzťahu, je náležité vyhodnotenie všetkých okolností súvisiacich s prejavom vôle zmluvnej strany, ktorý sa dá zistiť z reálneho konania. Ak sa zmluvné strany správajú odlišne od konania, ktoré by bežný podnikateľ predpokladal pri mandátnej zmluve, potom nebolo ich prvotným motívom uzavrieť mandátnu zmluvu a ich zmluvný vzťah je simulovaný. V tomto prípade šlo o zjavný prípad zastierania právneho úkonu, v ktorom dal súd za pravdu správcovi dane.  

V inom rozhodnutí išlo o spor daňovníka a správcu dane vo veci zamestnávania živnostníka na pozícií vedúceho účtovníka prostredníctvom mandátnej zmluvy.

Správca dane pri posudzovaní hľadel na tri hlavné kritéria: vedúci účtovník pracoval v sídle spoločnosti pričom využíval firemné zariadenia (hardware i software), za prácu poberal mesačnú odmenu a v neposlednom rade išlo o nepretržitý výkon činnosti. Mandátna zmluva predstavuje záväzok mandatára zriadiť určitú činnosť a nie záväzok k nepretržitému výkonu, na čo súd reagoval, že tento striktný jazykový výklad by viedol k opakovanému uzatváraniu zmlúv pre každú jednotlivú záležitosť. Ak je obchodná záležitosť definovaná určito, môže jej realizácia spočívať v zariadení jednotlivej konkrétnej záležitosti, a rovnako tak i v zabezpečení opakujúcej sa činnosti, či dohodnutí trvalej a opakovanej skupiny záležitostí. Súd ďalej poukázal na to, že účtovník zodpovedal za účtovníctvo ako živnostník, nie ako zamestnanec a šlo o vedľajšiu činnosť. Súd preto na základe uvedeného konštatoval, že nešlo o zastretý úkon, ale o bežný jav tzv. outsourcing, ktorého cieľom je využívanie externých subjektov na aktivity, ktoré nie sú hlavnou činnosťou spoločnosti a viedli by k zbytočnej časovej i finančnej záťaži.